Náš blog

JAVOROVÁ DOLINA

Čarovný sever Tatier

Predstavte si, že kráčate dolinou, ktorá je ďaleko od hlučných davov. Chodník v objatí skalných útesov a vysokých smrekov vás zavedie na lúky, kde pri troche šťastia zazriete pasúce sa srny či veveričku lezúcu do svojho úkrytu v korune pichľavého smreka. Všetka, živá aj neživá príroda, na ktorú narazíte, je mimoriadne vzácna! Ako vznikol názov doliny Prečo táto dolina dostala názov Javorová, keď jej lesy tvoria prevažne smreky, jedle či buky? Na jar ju vegetácia premení na živé zelené more, ale jej názov pravdepodobne súvisí s baníckou históriou. Baníci či pastieri sa kedysi v tejto časti Tatier orientovali podľa menších lokalít pomenovaných najmä podľa nálezísk rudy. Existuje však domnienka, že pomenovanie Javorová vzniklo z pôvodných názvov uhrn (javor) a garten (sady), ktoré zaznamenal významný prírodovedec Juraj Buchholtz. Neskôr sa stalo spojivom pre pomenovania horských lúk, plies a brál pod masívnymi štítmi severnej časti Tatier. Takisto aj neďaleká horská dedinka Tatranská Javorina dostala názov až neskôr a nesúvisí iba s javorom, hoci ho nájdete rásť napríklad na miestnom cintoríne, kde výška korún presahuje strechu kostola. Zaujímavosťou je, že dnes v každej záhrade nájdete rásť aj inú výraznú tatranskú drevinu, a to limbu. Prechádzka históriou A teraz si predstavte že ste docestovali až sem – do Tatranskej Javoriny. Vystúpite z auta či autobusu a zvažujete kam sa vybrať skôr. Či už dáte prednosť kratšej prechádzke obohatenej históriou, alebo dlhšej turistickej trase a celodennému výletu naprieč Javorovou dolinou, čas strávený na tomto území Tatier nebudete ľutovať. Kratšia trasa vás zavedie k drevenému Kostolu sv. Anny, ktorý dal postaviť nemecký generál, politik a priemyselník, knieža Kristián Kraft Hohenlohe – Öhringen, veľký milovník poľovačiek, ktorý tu žil. Neďaleko kostola môžete navštíviť jeho tatranské sídlo Poľovnícky zámoček, odkiaľ sa vám naskytne dych berúci výhľad na masív Muráňa, Javorinskej Širokej a celej severnej časti hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. 146 Špeciálna príloha • Dobrý život Až domov k medveďom Počas dlhšej „prechádzky“ budú vaše kroky smerovať pozdĺž celej Javorovej doliny až po vstup do Zadných Meďodolov. Táto nádherná trasa sa začína v dedine a popri (na jar a po výdatných dažďoch) burácajúcej riave horského potoka vás zavedie až k poľane Pod Muráňom, niekdajšej zvernici, na ktorej nájdete horáreň a štýlovú oddychovú zónu s drevenými lavicami s podobizňami živočíchov tejto doliny s názvom Náučná geologická plocha Podmuráň. Tu si môžete prečítať informácie o geologickom pozadí tvarovania Tatier až do dnešnej podoby. Ak sa rozhodnete ísť ďalej, vašu trasu budú na jednotlivých úsekoch lemovať informačné tabule Náučného chodníka Zadné Meďodoly, na ktorých môžete získať všetky zaujímavé informácie o okolitej faune a flóre. Koho by nezaujala prírodná špongia, o ktorej sa dočítate na jednej z tabúľ? Čo to je? Predsa lesný mach. Mäkučký, voňavý a priam neskutočne zelený prírodný vankúš regulujúci hospodárenie s vodou v lese. Prechádzať budete tiesňavou Bránka, ktorú pripomína aj tvarom. Popri žblnkotajúcom potôčiku sa dostanete až ku koncu doliny, kde vás možno prekvapí tabuľa s oznámením, že sa nachádzate „v obývačke“ medveďa hnedého. Pozor! Zopár ich tam na vás bude čakať, ale nebojte sa, sú to len ich drevené vyrezávané podobizne. Zaujímavá kulisa s lesnou studničkou, v ktorej sa môžete ovlažiť. Aj tu nájdete prístrešok s lavičkami ponúkajúcimi oddych. S rešpektom k prírode Na návšteve v domácom prostredí tatranských zvierat sa očakáva, že za sebou nenecháte neporiadok a nevezmete si na pamiatku nič, čo vám nepatrí. Nachádzate sa totiž v chránenom území Tatranského národného parku. Nasýtili ste sa dostatočne neopísateľnými pohľadmi na severnú tatranskú prírodu? Čaro Javorovej doliny a jej krásu by si nemal nechať ujsť žiadny milovník nedotknutej prírody. K jej udržaniu však musíme prispieť všetci naším rešpektom a citlivým prístupom k okoliu počas turistických vychádzok. Odmenení budeme nevyčísliteľnou prírodnou krásou zakaždým, keď sa tam vrátime. 

VELICKÉ GRANÁTY

Sliezke poklady

Kde bolo tam bolo ... Kde bolo tam bolo, dávno pradávno, v skalných stenách Snežných hôr baníci neúnavne hľadali stopy, ktoré by ich doviedli k pokladu. Takto nejako by sa mohla začať povesť o Velickej doline, jednej z najväčších v Tatrách. Fakt, že história tejto časti Vysokých Tatier je spätá s baníckou históriou dokladá svojimi zápiskami aj botanik Jakub Buchhlotz, syn známeho historika Juraja Buchholtza, ktorý ako prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier a rovnako známeho starého otca, ktorý prvý opísal výstup na Slavkovský štít. Jakub neostal histórii svojej rodiny nič dlžný a horlivo sa venoval výskumu Tatier a zanechal po sebe mnoho dôležitých informácií. Práve on vo svojich prácach spomína granatstein, čo v preklade znamená polodrahokam tmavočervenej farby. O ich ťažbe vo Velickej doline sa môžeme dozvedieť z viacerých starých záznamov. Tieto kamene mali chrániť baníkov pred nástrahami hôr a ich duchov. A to sa stalo základom názvov pre viaceré časti okolia Velickej doliny z jej východnej strany. Tie dnes poznáme pod názvami ako Granátové veže, Granátová stena, Granátové lávky. Celý komplex týchto skalných útvarov sa volá Velické granáty. Štart či cieľ? Okrem majestátnych štítov obklopujúcich Velickú dolinu, je pre túto dolinu typickou, dlhoročná ikona Horský Hotel Sliezky dom. Najvyššie položený hotel na Slovensku. Pre zdatnejších turistov je iba východiskovým bodom ďalšej túry. Pre menej zdatných, či rodiny s deťmi to môže byť príjemný záver dlhej prechádzky po tzv. Velickej ceste, ktorá je dlhá 6,2 km a má prevýšenie 660 m. Ideálne je túto prechádzku po asfaltovej ceste kombinovať s chodníkom. Užijete si určite viac pokoja a menej ponamáhate kĺby! Ak ste cestou vysmädli či vás chytil hlad, občerstviť sa môžete na terase už spomenutého Sliezskeho domu a zároveň pokochať výhľadmi na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Od mohutného Gerlachovského štítu zo západnej strany cez Poľský hrebeň, Východnú Vysokú a Bradavicu po vejár skalných vežičiek Velických granátov. Krásna Bradavica! Čo sú teda tie granáty? Nie, nebojte sa, nebavíme sa o žiadnych pozostatkoch vojny. Velické granáty sú nádherný rozoklaný hrebeň, ktorý vybieha od štítu s nie najkrajším názvom Bradavica (2489 m n.m.) a tiahne sa až do doliny, kde sa stráca v kosodrevine. Bradavica? Poviete si, kto už len mohol dať taký názov tak čarovnému a majestátnemu vrchu! Ale čo už, hoci Bradavica, ale krásna! A prečo teda Bradavica? Vraj tento názov ani tak nesúvisí s tvarom vrchu, ale práve s ťažbou granátov. No niekde cestou z minulosti do súčasnosti sa stala chyba v preklade nemeckého pomenovania bane a tak tu dnes máme Bradavicu. Jednou sa dokonca môžete v Tatrách aj odviezť. Veru áno, po tomto štíte je pomenovaná aj nová tatranská hybridná električka. Na električku nastúpite na niektorej zo zastávok, no na tento vrchol sa bezpečne môžete dostať iba s horským vodcom. Kráľ štítov Keď už je reč o horských vodcoch, musíme si pripomenúť, kam mieria ich kroky s klientmi najčastejšie. Áno, prvenstvo v návštevnosti si vďaka svojej výške drží kráľ Tatier, Gerlachovský štít. Majestátny vrch, podobne ako jeho susedné štíty, svojím názvom doplňuje skladačku názvoslovia tejto časti Tatier. V jeho názve sa ukrývajú starogermánske slová ger a lach, ktoré znamenajú kopať a územie. To dokazuje, že banícka ťažba neobišla ani najvyššiu horu. A aký by to bol kráľ bez svojho kráľovstva? Veru, ani Gerlach nie je výnimkou. Hradby jeho skalného hradu tvorí množstvo veží a vežičiek. Spomeňme aspoň Kvetnicovú vežu, Gerlachovskú vežu či Čertovu vežu. Keď prší zlato. Ale poďme späť do doliny. Ak ste sa už občerstvili, pokračovať môžete prechádzkou okolo Velického plesa. Pokiaľ máte dostatok energie, môžete sa napojiť na chodník vedúci na Poľský hrebeň a hneď v jeho úvode sa vám naskytne očarujúci pohľad na Večný dážď. Večný dážď je niekoľko metrov vysoký skalný prah s prevismi z ktorých neustále padajú kvapky vody z Velického vodopádu. Popod previs prechádza turistický chodník a ak máte to šťastie, že slnko si práve sadá na vrchol majestátneho Gerlachovského štítu, zrazu máte pocit že všade okolo vás sa vo vzduchu ligocú drahokamy. Tak nádherne pôsobia kvapky vody v jeho lúčoch. A opäť sme sa dostali ku granátom z úvodu. Zdá sa, že táto dolina je plná drahokamov. A veruže je. Nielen tých skalných, ale aj tých, vďaka ktorým vaše telo a duša pookrejú pri každej návšteve tejto doliny.